Na devine je pamatnik na regulaciu dunaja
http://www.panoramio.com/photo/22108090Hladal som nejake fotky Arpadovho monumentu postaveneho v roku 1896 a zniceneho v roku 1920. A pridavam nejake kecy k tomu ...
A taketo su problemy narodniarov:
*********
Provokácia alebo ľahostajnosť?
Tento článok bol uverejnený v mesačníku ITTHON č. 1/2007 na str. 35. Mesačník vychádza na Slovensku v maďarskom jazyku s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Zamyslia sa konečne kompetentní nad tým, na aké pochybné časopisy sa skladajú daňoví poplatníci nášho štátu?
„Môžem vtrhnúť na Devín s novými piesňami novej doby?“ Kto by nepoznal tieto strhujúce slová Ady Endreho? Cez ne sa Devín dostal do vedomia celého maďarstva. Oprávnene, veď na sútoku Dunaja a Moravy, na osemdesiat metrov vysokej skale strážiaci impozantný hrad po tisíc rokov bránil západnú bránu Maďarska, „Portu Hungaricu“.
Podľa tradície sa odtiaľto pozeral na západ vojvodca Arpád, keď v roku 907 Maďari zničujúco porazili Bavorov. Dôležitá kráľovská pohraničná pevnosť, neskôr vo vlastníctve rodov: Garay, Szentgyorgy a Bazini, Báthory, Palocsay, Keglevics a Pálfy. Viackrát bol vystavený útokom: v roku 1271 - Přemysl Otakar, v roku 1616 - vzbúrení poddaní, v roku 1620 - hajdúsi Gábora Bethlena a v roku 1621 - cisársky generál Bouquoi hrad dobyli, v roku 1683 sa ho márne pokúšali dobyť Turci tiahnúci proti Viedni, ale v roku 1809 ho Napoleonovi vojaci vyhodili do vzduchu a tým stratil svoj vojenský význam.
Ale vďačná budúcnosť nezabudla na jeho úlohu, ktorú hral v našej tisícročnej histórii, preto roku 1896 práve tu postavili jeden z tých siedmich pomníkov, ktoré pripomínajú založenie štátu. Na najvyššom bode hradu stál 21 metrov vysoký obelisk, na ktorom maďarský hrdina s mierumilovne sklonenou šabľou v ruke upieral pohľad na západ a už z diaľky oznamoval: „Tu sa začína maďarská vlasť!“
Dnes by sme ho ale hľadali márne. Po prvej svetovej vojne nový štát, Československo, preberá na tomto území vládu a pamiatka na predchádzajúce tisícročie bola nežiaduca. Roku 1920 ho vyhodili do vzduchu a potom v šesťdesiatych rokoch v rámci vykopávok a obnovy hradu odviezli aj základy pomníka. Dnes už len na výstave o dejinách hradu môžeme vidieť jeho zažltnutú fotografiu.
Ale v Devíne je ešte jeden miléniový pomník, ktorý našťastie prežil obdobia pustošenia. Keď sa od hradnej brány obrátime doprava, smerom k ústiu Moravy, za pár minút sa dostaneme k tomu, žiaľbohu zabudnutému, druhému pomníku, ktorý postavili v rámci regulácie Dunaja, taktiež na počesť zaujatia vlasti. Nad nábrežnou cestou pod hradnou skalou, medzi niekoľkými menšími záhradnými domčekmi vidno stavbu úctyhodných rozmerov. Na nej je na mramorovej tabuli nasledujúci nápis: „Cez túto bránu nepriateľ veľakrát vtrhol na Maďara, nikdy však nad ním nezískal trvalé víťazstvo. Ale pred vzdelaním Západu táto cesta po tisíc rokov nebola nikdy uzavretá. A preto, aby tu bola súťaž bezpečnejšia, maďarský národ reguloval svoj Dunaj. Nech ho aj naďalej ochraňuje prozreteľnosť!“
Pod nápisom sú ešte dva riadky, ktoré informujú o tom, že pomník postavili štátni a súkromní účastníci maďarskej regulácie Dunaja na pamäť tisícročného Maďarska, ale nápis je skoro nečitateľný, veď tí, čo vyhodili do vzduchu prvý pomník, chceli odstrániť aj tento. Zrejme sa im minula munícia a preto sa zúrivo vrhli na písmená sekáčmi. Na spodné dva riadky dočiahli, ale kým sa im podarilo zadovážiť rebrík, vtedajší richtár obce dal tabuľu zakryť betónovou omietkou a tak nápis prežil tie najťažšie desaťročia.
Po zmene režimu betónovú omietku odstránili, ale dlho bol znečistený farbou až kým ho v minulých rokoch samospráva obce nedala očistiť a upraviť. Keďže je priestor pred pamätníkom súkromným pozemkom, vandali, ktorých azda iritoval maďarský nápis, sa k nemu nedostali.
Za uplynulých pätnásť rokov boli nespočetné staré maďarské pamätníky obnovené, dostali späť svoj pôvodný lesk, väčšinou na územiach aj dnes obývanými Maďarmi. Na tých územiach štátu, kde len sporadicky počujeme maďarské slovo, je ich osud neistejší. Práve preto je prístup Devínčanov príkladný, lebo pochopili, že dejiny sa nedajú spätne prerábať, odstraňovať pamiatky na ne je barbarstvo a pekne udržiavaný pomník môže byť aj cieľom výletov, čo môže oživiť zahraničnú turistiku.
Brogyányi Mihály
Na článok nás upozornil Július Handžárik
*******
... neviem co je na tomto clanku zle, pravdivo popisuje stav a historiu...
